Keď sme sa dozvedeli, že čakáme Nelku plakali sme, obaja. No plakali sme od radosti, obrovskej radosti! Chceli sme byť mladými rodičmi a aj sa nám to splnilo. V tej chvíli nám bolo všetko úplne jedno, hlavne aby sa nám narodilo zdravé dieťa. No radosť vystriedalo zúfalstvo pri prvej pól hodine strávenej nad záchodovou misou... No a poviem Vám tých návštev záchodu bolo tak veľa že keď sa ma niekto spýta na tehotenstvo, je to prvá vec ktorú si vybavím 😭   Zašlo to tak ďaleko, že som schudla na 48 kg a nedostala do seba už ani kvapku vody.  Takže ma museli dávať dokopy týždeň na infúzkach, kde som konečne niečo zjedla a to už je čo povedať keď som sa tešila na “jedlo” z nemocnice 😂   Takže som do 4 mesiace buď ležala, vracala alebo plakala že nechcem byť tehotná teraz a už ani nikdy v živote.  Keď prešlo toto obdobie 🤮 ma to samozrejme prešlo a teraz chceme 3 deti 😅   No a tým že sa u nás doma 4 mesiace nemohlo takmer vôbec variť, otvárať chladn...

Skutočne si neviem predstaviť čo vo vás evokuje tento nadpis. No ak vás zaujíma čo to znamená u mňa tak čítajte ďalej.  Sila ženy, tak veľa to napovedá.  V tejto chvíli je úplne jedno, čomu sa v živote venujeme, kam kráčame a kým sme kedysi boli. Je tiež jedno ako vyzeráme a čo všetko vlastníme.  Sme nahé, zraniteľné a krásne. Každá je iná a predsa sme rovnaké.  Čo je na tom keď ma žena pearcing, tetovanie, veľký zadok či stehná, či je príliš chudá a nemá prsia. Prečo stále žijeme vo svete, kde hľadáme ideál.  Kto z nás sa môže pozrieť do zrkadla s pocitom že je spokojný?  A naopak kto sa od neho radšej odvracia?  Prečo sa nemôže žena pozrieť do oči inej ženy a vidieť v nej krásu?  Dosť bolo otázok... Sila ženy. Tá je len v nás, ženách. V ženách ktoré denne tvrdo pracujú pre svoje deti. Je v každej žene ktorá tvrdo do noci drie, fizycky či psychicky preto, aby dosiahla svoj cieľ.  Skončiť dobrú školu, zabezpečiť svoje...

Na začiatku poviem len, že tento článok je o mojej skúsenosti. Každý pôrod je iný a v podstate každý jeden je krásny a teda aj môj. Každý, ktorý končí narodením zdravého bábätka a šťastnej, zdravej aj keď ubolenej maminky. Je naozaj výnimočné a neopísateľne krásne porodiť si dieťa akýmkoľvek spôsobom. totiž aj cisársky rez je pôrod! To, čo dokáže ženské telo je výnimočné. Totiž len my ženy máme ten dar vynosiť a porodiť si to šťastie ktoré nám zmení život a každá jedna maminka by si mala túto skutočnoť vážiť. Moje dni v pôrodnici boli dlhé, ležala som na rizikovom oddelení 3 dni a Nelke sa na svet vôbec nechcelo. Nespomínam si na tieto dni ako zrovna na šťastné. Bruško bolo už tak veľké a miesta v ňom bolo málo. Niekoľko krát denne mi robili vyšetrenia rôzny doktori z ktorých som odchádzala s plačom (od bolesti) no sestričky boli neskutočné. Milé, empatické, vždy ma držali za ruku a učili ma predýchať tú bolesť. Na druhý deň ráno mi vložili 4 gélové tyčinky (na otvorenie krčka mater...

Určite mi dá nejedna maminka za pravdu keď poviem, že zo začiatku to bolo náročné, u mňa sa o to postarali najmä hormóny! 😁 Nie len že ma rozplakala každá reklama, relácia ako reflex, v siedmom nebi a celkovo všetko kde ľudia pomáhali ľuďom či deťom som obchádzala z ďaleka. Ja som totiž revala aj pri reklame na pampersky 🤦‍♀️   Proste sa so mnou jednoznačne prvé mesiace nedalo vydržať. Týmto pozdravujem najmä môjho muža a moju rodinu 😁   A teraz vážne, pre mňa bola Nelka vytúženým bábätkom. Vždy som chcela byť mladá maminka a vďaka bohu aj ňou som. Od prvého momentu ako som ju zbadala som sa veľmi zmenila. Moje názory boli zrazu celkom iné, pohľad na život a na každú jednu mamu. Zrazu som obdivovala ženy. Cítila som obrovskú zodpovednosť a strach o to maličké stvorenie v perinke.  Prvé mesiace boli náročné asi len z pohľadu dojčenia. To mi robilo veľké problémy. Začínajúci zápal, extrémna bolesť a všetky tie rady k ničomu. Nám totiž pomohol len čas a teda ne...

Možno mnohých z vás zaujíma, kým som bola a čo som robila pred tým ako som otehotnela.  Asi začnem tým že hneď po tom, ako som skončila školu, venovala som sa tomu, čo som vždy chcela a kvôli čomu som chodila do školy. Bola som kaderníčkou v salóne v Bratislave v ktorom som pracovala spolu s mojou sestrou dva roky. Z toho rok sme spolu bývali v jednoizbovom byte v Dúbravke.  Ale náš spoločný sen bol väčší, chceli sme mať vlastný salón, čo sa nám aj podarilo. Prenajali sme si miestnosť, zariadili si krásny salón a tým si splnili sen.... ktorý teda aspoň pre mňa netrval dlho, kedže mi po pár mesiacoch začalo rásť bruško 😁🤰 Myslím, že dosť bolo o práci... čo zvyšok? Vzťahy, priatelia,  celkový život.... Mám pocit, že celý život som bola zadaná... teda aspoň od môjho dospievania. No a teraz si ma nevykreslite kým to nevysvetlím 😅 Mala som v živote len dva vzťahy, teda môžem povedať že som bola zaľúbená len-až? skrátka dva krát. Mala som veľmi dlhý, myslím že d...