Nedávno mi prišla reakcia od vás, že by ste chceli u mňa na profile/blogu vidieť viac z mojej výchovy a mňa to úprimne prekvapilo a prvé čo má napadlo bolo, že či som tá správna osoba na to, aby som radila o výchove. Ale hneď, ako som sa hlbšie zamyslela pochopila som, že asi tou správnou osobou som... tak trochu...  a viete prečo?  Boli sme tento rok na dovolenke a jeden náš rodinný známy, či skôr rodina z manželovej strany, otec jedného milého chalana sa ma raz na pláži spýtal, akú knihu o výchove som čítala. Zostala som zarazená a nechápala som, o čom hovori. Vravím mu žiadnu... Vraj odkiaľ som prišla na túto výchovu, ktorú má Nelka... Toľko na úvod... “Netreba čítať veľké kníhy, stačí mat veľké srdce.” Ja sa nepovažujem ani z ďaleka za dokonalú super matku. Superhrdinku, ktorá vždy všetko zvláda a môže byť 24/7 príkladom ostatným. Aj ja si potrebujem dať občas večer pohár vína, byť sama zatvorená v kúpeľni aj napriek tomu, že manželovi deti pl

Píše sa tretí október a je jedna hodina poobede. S manželom a taškami prichádzame do pôrodnice v Ružinove v Bratislave. Môj doktor nemá službu a mňa hospitalizovali na pôrodnícke oddelenie, na izbu s mamičkou Kristínou a jej chlapčekom. Celý ten večer som premýšľala a nemohla zaspať. V hlave som mala milión myšlienok a všetky smerovali na Nelku a Sárku. Mala som obrovský strach a cítila som veľký smútok. Hormóny?? Radšej hoďme vinu na ne! Ak by som Kristínu nemala na izbe, isto by som revala až do rána. Hormóny! Je ráno. 4 október. Hneď ako som vstala, išla som do sprchy a prepadla ma veľká túžba. Vedela som, že dnes je ten deň, kedy sa mi narodí moje vytúžené dievčatko. Mala som radosť a bola som šťastná. Nevedela som sa už dočkať toho momentu, kedy si k nej privoniam.  Keďže v nemocniciach sa vstáva naozaj zavčasu, prišlo mi to ako večnosť. Nevedela som, kedy presne budem rodiť, až kým nezaklopala sestrička.  Vraví mi, že okolo 10 mám byť nachystaná. Okamžite volám man