Keď sme sa dozvedeli, že čakáme Nelku plakali sme, obaja. No plakali sme od radosti, obrovskej radosti! Chceli sme byť mladými rodičmi a aj sa nám to splnilo. V tej chvíli nám bolo všetko úplne jedno, hlavne aby sa nám narodilo zdravé dieťa. No radosť vystriedalo zúfalstvo pri prvej pól hodine strávenej nad záchodovou misou... No a poviem Vám tých návštev záchodu bolo tak veľa že keď sa ma niekto spýta na tehotenstvo, je to prvá vec ktorú si vybavím 😭   Zašlo to tak ďaleko, že som schudla na 48 kg a nedostala do seba už ani kvapku vody.  Takže ma museli dávať dokopy týždeň na infúzkach, kde som konečne niečo zjedla a to už je čo povedať keď som sa tešila na “jedlo” z nemocnice 😂   Takže som do 4 mesiace buď ležala, vracala alebo plakala že nechcem byť tehotná teraz a už ani nikdy v živote.  Keď prešlo toto obdobie 🤮 ma to samozrejme prešlo a teraz chceme 3 deti 😅   No a tým že sa u nás doma 4 mesiace nemohlo takmer vôbec variť, otvárať chladničku, nikto nemohol pred

Skutočne si neviem predstaviť čo vo vás evokuje tento nadpis. No ak vás zaujíma čo to znamená u mňa tak čítajte ďalej.  Sila ženy, tak veľa to napovedá.  V tejto chvíli je úplne jedno, čomu sa v živote venujeme, kam kráčame a kým sme kedysi boli. Je tiež jedno ako vyzeráme a čo všetko vlastníme.  Sme nahé, zraniteľné a krásne. Každá je iná a predsa sme rovnaké.  Čo je na tom keď ma žena pearcing, tetovanie, veľký zadok či stehná, či je príliš chudá a nemá prsia. Prečo stále žijeme vo svete, kde hľadáme ideál.  Kto z nás sa môže pozrieť do zrkadla s pocitom že je spokojný?  A naopak kto sa od neho radšej odvracia?  Prečo sa nemôže žena pozrieť do oči inej ženy a vidieť v nej krásu?  Dosť bolo otázok... Sila ženy. Tá je len v nás, ženách. V ženách ktoré denne tvrdo pracujú pre svoje deti. Je v každej žene ktorá tvrdo do noci drie, fizycky či psychicky preto, aby dosiahla svoj cieľ.  Skončiť dobrú školu, zabezpečiť svoje deti či splniť si sen.  Vidím silnú ženu

Na začiatku poviem len, že tento článok je o mojej skúsenosti. Každý pôrod je iný a v podstate každý jeden je krásny a teda aj môj. Každý, ktorý končí narodením zdravého bábätka a šťastnej, zdravej aj keď ubolenej maminky. Je naozaj výnimočné a neopísateľne krásne porodiť si dieťa akýmkoľvek spôsobom. totiž aj cisársky rez je pôrod! To, čo dokáže ženské telo je výnimočné. Totiž len my ženy máme ten dar vynosiť a porodiť si to šťastie ktoré nám zmení život a každá jedna maminka by si mala túto skutočnoť vážiť. Moje dni v pôrodnici boli dlhé, ležala som na rizikovom oddelení 3 dni a Nelke sa na svet vôbec nechcelo. Nespomínam si na tieto dni ako zrovna na šťastné. Bruško bolo už tak veľké a miesta v ňom bolo málo. Niekoľko krát denne mi robili vyšetrenia rôzny doktori z ktorých som odchádzala s plačom (od bolesti) no sestričky boli neskutočné. Milé, empatické, vždy ma držali za ruku a učili ma predýchať tú bolesť. Na druhý deň ráno mi vložili 4 gélové tyčinky (na otvorenie krčka mater

Určite mi dá nejedna maminka za pravdu keď poviem, že zo začiatku to bolo náročné, u mňa sa o to postarali najmä hormóny! 😁 Nie len že ma rozplakala každá reklama, relácia ako reflex, v siedmom nebi a celkovo všetko kde ľudia pomáhali ľuďom či deťom som obchádzala z ďaleka. Ja som totiž revala aj pri reklame na pampersky 🤦‍♀️   Proste sa so mnou jednoznačne prvé mesiace nedalo vydržať. Týmto pozdravujem najmä môjho muža a moju rodinu 😁   A teraz vážne, pre mňa bola Nelka vytúženým bábätkom. Vždy som chcela byť mladá maminka a vďaka bohu aj ňou som. Od prvého momentu ako som ju zbadala som sa veľmi zmenila. Moje názory boli zrazu celkom iné, pohľad na život a na každú jednu mamu. Zrazu som obdivovala ženy. Cítila som obrovskú zodpovednosť a strach o to maličké stvorenie v perinke.  Prvé mesiace boli náročné asi len z pohľadu dojčenia. To mi robilo veľké problémy. Začínajúci zápal, extrémna bolesť a všetky tie rady k ničomu. Nám totiž pomohol len čas a teda neustále priklad

Možno mnohých z vás zaujíma, kým som bola a čo som robila pred tým ako som otehotnela.  Asi začnem tým že hneď po tom, ako som skončila školu, venovala som sa tomu, čo som vždy chcela a kvôli čomu som chodila do školy. Bola som kaderníčkou v salóne v Bratislave v ktorom som pracovala spolu s mojou sestrou dva roky. Z toho rok sme spolu bývali v jednoizbovom byte v Dúbravke.  Ale náš spoločný sen bol väčší, chceli sme mať vlastný salón, čo sa nám aj podarilo. Prenajali sme si miestnosť, zariadili si krásny salón a tým si splnili sen.... ktorý teda aspoň pre mňa netrval dlho, kedže mi po pár mesiacoch začalo rásť bruško 😁🤰 Myslím, že dosť bolo o práci... čo zvyšok? Vzťahy, priatelia,  celkový život.... Mám pocit, že celý život som bola zadaná... teda aspoň od môjho dospievania. No a teraz si ma nevykreslite kým to nevysvetlím 😅 Mala som v živote len dva vzťahy, teda môžem povedať že som bola zaľúbená len-až? skrátka dva krát. Mala som veľmi dlhý, myslím že dosť dlho aj pe