Zadržiavanie kakania/terapia hrou

Nelkin problém s kakaním tkvel v našej výchove a ak máte rovnaký problém skúste sa zamyslieť či nemôže byť chyba vo vás a či nemá vaše dieťa úzkosť ktorá pramení z domáceho prostredia.

Občas, vo vedomí, že robíte pre svoje dieťa všetko správne a čo najviac sa stane, že neodhadnete hranicu, kedy sú veci príliš...
Máte príliš veľký strach.
Príliš upozorňujete.
Príliš chválite.
Príliš......
To slovo je príšerné.

Pretože proste príliš milujeme svoje deti a za vidinou správnej výchovy, krásnych vzťahov a veľkej lásky niekde pochybíte a detský rozum si to nevyhodnotí tak, ako by sme my dospelí chceli. 
Naše príliš bolo takmer vo všetkom.
Nelku sme sa príliš snažili učiť čistote, poriadkumilovnosti, boli sme príliš opatrní a chceli sme, aby podávala výkony ktorými sme ju nevedomky zraňovali.
Všetko sme to však robili vo viere, že to robíme správne,  že z nej rastie jedno šikovné, múdre a najmä šťastné dievčatko. Ona však dostala pocit, že musí podávať skvelé výkony, aby sa nám zavďačila.
Musí kresliť krásne výkresy, musí krásne spievať, cvičiť, hrať sa, aby bola v našich očiach dokonalou. Aj keď my ju milujeme takú, aká je. Či nakreslí dokonalý obrázok a či bude celý počmáraný. Pre mamu bude vždy krásny.
Ona si to však vyhodnotila po svojom. 
Rovnako je to s čistotou. Nelka od malička neznáša byť špinavá a my sme sa jej nikdy nesnažili vysvetľovať že je to v poriadku. Proste sme to akceptovali a podľa toho sme ju vychovávali. Vlastne sme ju nikdy nenechali vyslovene špinavú. 
A aby som to celé vysvetlila. Náš "nátlak" ktorý ona zrejme cítila, jej spôsoboval úzkosť, ktorú však neprejavovala nijak, len tým, že sa nedokázala dostatočne uvolniť a tým pádom zadržiavala v sebe kakanie.
Strávili sme dlhé hodiny prosením, plačom, krikom, dohováraním, vysvetľovaním a hnevom. Počítali sme a dodnes počítame dni koľko Nelka nekakala, strážime si sladkosti a čípky máme doma pre istotu kúpené ešte dnes.
Ten, kto si prešiel niečim podobným vie, aké trápenie sme prežili a som neskutočne vďačná že sme narazili na terapiu hrou, ktorá nám pomohla toto obdobie zastaviť.
Keď sme začali s terapiou a sledujete môj instagram, tak viete že zo začiatku som písala, že prvé hodiny nám nepomohli. Cca po 4 návšteve, som začínala vidieť prvé zmeny. Po 5 návšteve som mala konzultáciu s pani psychologičkou pani Zuzanou T. ktorá zbadala na Nelke že je veľmi opatrná a kontroluje sa, pretože má pocit, že niektoré veci nemôže.
Ale základom terapie hrou je, že hodinu sa dieťa hrá presne tak, ako chce. Dovolené je všetko. Ale Nelka mala pocit že nemôže, pretože doma to nemôže. Pani psychologička nám poradila, aby sme jej dovolili hrať sa s blatom, modelovacím pieskom (čo sa priznám že je u nás doma po prvej kúpe zakázaný). Skrátka sme prehodnotili určité veci a po dlhých rozhovoroch s manželom sme si určili nové, nazvime to pravidlá. Vo veľmi veľa veciach sme upustili a snažíme sa viesť výchovu ani nie benevolentnejšie ale s veľkou mierou akceptujeme veci, ktoré boli do nedávna neprípustné. Priznám sa, že neustále pracujeme sami na sebe, našich požiadavkách a voľnosti, ktorá zrejme v určitých smeroch Nelke chýbala a vidíme výsledky. Musím však podotknúť, že hranice kedy sú veci pre nás prípustné stále hľadáme, pretože Nelka, po týchto nových metódach skúša rôzne formy seba prejavu kedy si myslí, že teraz môže všetko. Preto to nie je úplne ľahká cesta ale vidíme, že smerujeme správne. A po 7/8 návšteve som povedala že stačí. Nelka sa totiž začala sama pýtať na záchod. Dokonca sa vypýtala aj u babky a bez plaču sa vykakala aj s ňou bezo mňa, čo sa to teraz nikdy pred tým nestalo.

Tým chcem povedať, že zmena nášho správania a zmeny vo výchove prispeli k tomu, aby sa Nelka uvolnila. Každé dieťa je však iné a náš problém nemusí vôbec súvisieť s tým vašim. Preto sa asi nedá obísť cesta, ktorou sme si prešli a odporúčam navštíviť terapiu hrou, ktorá môže pomôcť odhaliť aj Váš problém. 

Verím, že vám článok pomohol a priblížil, ako nám pomohla terapia hrou a čo bolo príčinou zadržiavania a strachu.

(Fotka nie je fotená náhodou, je autentická.. Odfotená vo chvíli, keď sa tatinko snažil Nelke vysvetliť že sa musí ísť vykakať na začiatku terapie.)