Moje tehotenstvo

Keď sme sa dozvedeli, že čakáme Nelku plakali sme, obaja. No plakali sme od radosti, obrovskej radosti! Chceli sme byť mladými rodičmi a aj sa nám to splnilo. V tej chvíli nám bolo všetko úplne jedno, hlavne aby sa nám narodilo zdravé dieťa. No radosť vystriedalo zúfalstvo pri prvej pól hodine strávenej nad záchodovou misou... No a poviem Vám tých návštev záchodu bolo tak veľa že keď sa ma niekto spýta na tehotenstvo, je to prvá vec ktorú si vybavím 😭 

Zašlo to tak ďaleko, že som schudla na 48 kg a nedostala do seba už ani kvapku vody. 

Takže ma museli dávať dokopy týždeň na infúzkach, kde som konečne niečo zjedla a to už je čo povedať keď som sa tešila na “jedlo” z nemocnice 😂 

Takže som do 4 mesiace buď ležala, vracala alebo plakala že nechcem byť tehotná teraz a už ani nikdy v živote. 

Keď prešlo toto obdobie 🤮 ma to samozrejme prešlo a teraz chceme 3 deti 😅 

No a tým že sa u nás doma 4 mesiace nemohlo takmer vôbec variť, otvárať chladničku, nikto nemohol predo mnou nič zjesť a tým že som všetkým liezla na nervy som si to všetko konečne  postupne začala užívať. 

Užívať= pribrala som 22kg 😂🤦‍♀️

Áno, 22 a pri mojej výške 160cm... no snáď sa už ako 72 kg v živote neuvidím 🙏🏻😂 

Ale môžem povedať, že leto s bruškom som si ešte veľmi užila, nebolo ešte veľmi veľké, ja som sa ešte nezadýchala po 5m a hlavne som už nevracala. 

Ale hneď, ako sa ochladilo a prišla jeseň, zrazu som nevládala sama vstať ani z postele, ani vyjsť schody a už vôbec nie chodiť na prechádzky. Ja som vlastne nechodila už takmer nikam. Respektíve so mnou už nikto nikam nechodil, kedže som sa všade po 5 minutách zastavila, sadla si a nevládala ťahať tých 20kg proste nikam 😬 

Nehovoriac o tehotenských hormónoch, kedy som sa urazila a rozplakala za úplne všetko. Asi to so mnou nebolo úplne ľahké, ale pre mňa zas nebolo jednoduché byť s kýmkoľvek🤷‍♀️ Klasická urážlivá  hysterka ktorej chcú všetci zle😬 kto to pozná? 😂 

No a čo sa týka Nelky v brušku, tak z každého ultrazvuku som chodila s plačom, nahrávala si tlkot srdiečka a potom ho púšťala celej rodine. Vždy som mala na doktora prichystaných milión otázok a pri ultrazvuku sa ho pýtala na každý prštek, ktoré mi musel dokonca spočítať. Nehovoriac o tom, že mi musel vymenovať všetky orgány, ktoré Nelka v ten daný mesiac mala mať 💁🏼‍♀️ 
A nesmiem zabudnúť, že nakupovanie tehotenského oblečenia so mnou musel byť ten najhorší trest. Totiž plač z kabínky museli počuť aj predavačky... keď z môjho xs som musela prejsť na M či dokonca Lko, no ešteže mám muža, ktorý zachránil každú situáciu a vedel ma vždy ukľudniť 😆

Povedzte mi prosím, že som nebola jediná tehuľka, s ktorou sa to nedalo vydržať a že ste to mali podobne, napíšte mi komentár🙏🏻😆