To šťastie, dojčiť.

Dojčenie/kojenie Je to jednou z najkrajších úloh a poslaní matky. Odovzdať kus seba pre blaho dieťatka. Nie je to len o zdroji živín, je to o vzťahu. Chce to kus sebazaprenia, odvahy a oddanosti. Je to neskutočne náročné a zároveň jednoduché. Často si predstavujem aké je to pre ňu. Pretože je niečo neuveriteľne vidieť ju, ako túžobne si pýta svoje mliečko, ako blažene prevráti očká keď sa prisaje. Je pre nás veľkou záhadou, čo to znamená pre ňu.. Ten pokoj, ktorý z nej vyžaruje, tá vďačnosť ktorú mi prejavuje....

Poďme ale od začiatku. Pamätám si, akoby to bolo včera, keď mi Nelku priviezli na prvé kojenie. Bola taká malička a ja som mala obrovský rešpekt pre tým, čo je vlastne tak prirodzené. Úprimne poviem, že sestričky v nemocnici mi privodili skôr hrôzu akoby mi pomohli a tak som sa snažila zo všetkých síl aby sa nám darilo osamote a to bol pre mňa kľúč k úspechu. Vnímala som ju a zároveň seba a postupne sme sa do toho dostávali.

Ono to vôbec nie je tak jednoduché ako som si doposiaľ myslela. Veď matky dojčia svoje deti od počiatku a predsa to nemôže byť žiadna veda.. no moja nevedomosť a predstava jednoduchého začiatku mi privodili zápal. Kto mal zápal prsníka vie, akú bolesť prináša. Trvalo to mesiac a pri každom jednom prisatí som buď plakala alebo som držala slzy na kraji. No môžem kľudne odprisahať, že ani na sekundu som nepremýšľala o tom, že by som kojiť prestala. Asi proste nie som typ, ktorý sa vzdá pri prvom probléme ale kedže som si tu bolesť prežila, viem pochopiť keď to niekto vzdá. Po týchto prvých problémoch sme sa dostali do štádia kedy sme si to obe začali užívať. Viem, že niektoré mamy ktoré sa do tohto štádia nedostanú, nepochopia túto moju vetu, ale je to tak. Nie je nad tu bezprostrednú blízkosť, kedy sme len my dve a nič okolo nás neexistuje. Nič na svete sa nevyrovná tomu pocitu. A čím je staršia, tým sú pre mňa tie chvíle vzácnejšie. Veľmi dobre si uvedomujem a aj veľmi často počúvam o tom, že nie je normálne kojiť takto veľké deti ale prečo by sme my mamy mali brať našim deťom to, čo je pre nich tak dôležité. Áno, aj ja som už tisíc krát premýšľala nad tým, že je už veľká a chcem sa konečne vyspať a ísť večer von....... ale nedokážem to keď viem, ako veľmi by jej to chýbalo. Dlho sa vo mne bili tieto dva pocity, chcem a zároveň nechcem s tým skončiť. A verím, že v tejto situácii sme viaceré ale nie, ja neprestanem. Aspoň zatiaľ nie.

Už ste odomna počuli/čítali viac krát vetu, že dojčenie je dar. A toto ma aj tak trochu vystihuje, pretože to hovorím všetkým mojim kamoškám, rodine či známym. Rovnako ako je dar, splodiť a porodiť dieťa, ďalším darom, ktorý dostane každá žena/mama je dojčenie a dnes už viem, že každý problém spojený s dojčením sa dá vyriešiť ak žena chce. No najdôležitejšia je podpora. Vďaka bohu mám muža, ktorý ma nesmierne podporuje a je šťastný, že je Nelka tak dlho dojčená. Rovnako ako svokrovci, ktorý to denne vidia a sú ohromení aké krásne je dojčiť. Ako veľa jej to dáva. A veľmi veľa pre mňa znamená podpora mojej sestry, ktorá čaká bábätko a je odhodlaná dojčiť aspoň tak dlho ako ja, čo mi robí neskutočnú radosť!

Určite vás ale zaujímajú aj negatíva, ktoré dojčenie prináša a určite sú! Jednou z nich jednote mňa to, že sme ešte nesprespali celú noc. A ďalšou je to, že Nelka bezo mňa nevie večer zaspinkať. No pre mňa to nie je takmer vôbec obmedzujúce a zvykla som si na tento režim, no verím, že nie jedna mamička pre toto dojčiť prestane. Bohužiaľ...
Ďalšou vecou ktorú často opakujem, keď sa s niekym bavím je to, že som je nerobila dieťa preto, aby som ho niekam odkladala, ani preto, aby som spala 12 hodín denne. Proste toto materstvo prináša a je to v poriadku... Som jej mama a som tu pre ňu, nonstop a nechcem to inak.
A najkrajšou vecou ktorú nám dojčenie prináša je pokoj, utíšenie a to s nesmiernou ľahkosťou. Je to pre mňa zázrak ktorý lieči. Každú malú či veľkú boliestku, dokonca sme sa s prsíčkom očkovali 💗
KIEŽBY MALO KAŽDÉ DIEŤA NA SVETE TO ŠŤASTIE, BYŤ DOJČENÉ
Vaša Naty a Nely 💞
SOM MAMA a to prináša toto všetko, nespať, nemať všetok čas pre seba, venovať sa a byť jednoducho TU. Byť tu a teraz len pre ňu a svoju rodinu. Venovať všetok čas, energiu, byť oporou a podporou.

A viete. kedy bolo dojčenie pre nás najdôležitejšie? Boli to práve chvíle smútku, či bolesti. Mohla som by ako kolvek unavená, bolo mi to jedno. Vedela som ako jej rým pomáham a to bola ta podstata toho všetkého. Davala som jej istotu s bezpečie.