Denná výnimočná rutina
Je to zvláštne a verím, že nejedna maminka mi neuverí, keď poviem, že čas, ktorý trávime samé si nesmierne užívam. Nepotrebujem každý deň tráviť s priateľmi na to, aby sme sa zabavili. Užívam si tú pozornosť ktorá smeruje ku mne a všetok ten čas, kedy sa spolu učíme, hráme a spoznávame svet.
Snažím sa nám každý deň vymyslieť zaujímavý program aby sme z toho krásneho leta vyťažili čo najviac. A keďže sme väčšinou samé, tak Vám opíšem dni, kedy sme len my dve, aj keď si nesmierne užívame aj dni s našim tatinkom, ktorého Nelka neskutočne žerie.
Takže pokúsim sa Vám tu trochu opísať našu každodennú rutinu ktorá je vlastne každý deň niečim výnimočná.
Vďaka bohu za to, že Nelka vstáva už okolo 9-10 doobeda a tak sa krásne vyspíme aj keď ešte stále v noci dojčím.
Hneď ako vstaneme, po rannej hygiene prichádzajú na rad raňajky. U nás je to zvyčajne obľúbená ovsená kaša, krorú máme takmer každý deň s čajíkom/kávou. Nelka si povyberá hračky a ja začínam upratovať. Hneď ako upracem, pridám sa k Nelke a vymýšľam jej rôzne hry.
Kreslíme si, staviame drevené kocky, lego, čítame rozprávky, tancujeme detské tance ako hlava, ramená... či kolo kolo mlynské.
Učíme sa tvary, kresliť kolo a najmä rozprávať.
Rozprávanie nám ide krásne a ja verím, že je to tým, že Nelke neustále všetko vysvetľujem. Hoci aj na prechádzke či pri rozprávke. Vďaka tomu vie vymenovať naozaj nespočetne veľa zvierat, vie povedať čo si prosí piť, jesť, vie povedať čo si chce obliecť, kam chce ísť, vie menom pomenovať všetky zvieratká v našom okolí, členov rodiny, ako sa všetci voláme menom, vie pomenovať činnosti a veľa ďalších vecí.
Je úplne normálne keď iné detičky v jej veku ešte nerozprávajú a určite sú zase šikovnejšie v iných oblastiach.
Nám ide toto a iné veci nám zas možno idú menej než vašim deťom. No na otázku, ako sa to naučila všetkým odpovedám, že jednoducho. Rozprávať sa dieťa naučí rozprávaním.
Najobľúbenejšie sú u nás knižky od albi.cz. Vďaka nej, sa Nelka naučila už takmer všetky zvieratká a keď nevie zvieratko pomenovať vie, "ako robí". Sú skutočne interaktívne a náučné. Plánujeme našu zbierku rozšíriť o ďalšie a verím, že nás chytia rovnako a budú pre nás záchranou na cesty, či upršané dni.
Keď Nelku prestanú baviť hry, prichádza na rad varenie, pri ktorom mi vždy rada pomáha. Receptíky Vám občas hodím do instastory tak asi viete, čo sa u nás zvyčajne varí. Väčšinou je to zeleninka na všetky spôsoby, dva krát do týždňa máme mäsko, kaše a polievky.
Vždy, keď varíme, nakrájam Nelke ovocie alebo zeleninku a popri varení ju spolu papáme. Momentálne u nás najviac letia jablká, paprika, mrkva, rajčinky, cibuľka a šalát. Toto papá ako desiatu alebo olovrant každý deň. Sem tam si vypýta vajíčko alebo syr.
Ak by niekoho zaujímalo ako to robím, že Nelka spapá toľko zdravého jedla denne. Tak je to asi tým, že to vidí u nás doma. Taktiež je to asi tým, že jej dávam na výber. Vždy keď ideme papať, idem s ňou do chladničky kde si vyberie čo chce papať a tým, že nič nezdravé v chladničke nemáme, vyberie si zeleninku alebo skrátka to, čo vidí- vajíčko, syr, šunku, zeleninu, ovocie... (Čokoládu máme tiež, ale schovanú).
Okolo 12.00-13.00 máme obedík hotový.
Nelka sa sama s mojou pomocou napapá a ide spinkať.
Ja si zatiaľ spravím druhú kávu, upracem hračky, riady, vyvesím práčku a oblečiem sa.
Keď je po cca hodinke vyspinkaná, zbalíme si tašku, hlavne jedlo, pitie, nejaké keksíky a deku a ideme von.
Zvyčajne mám dopredu naplánované kam ideme a máme veľkú výhodu že máme k dispozícii auto, takže možností máme naozaj veľa.
Ale často chodíme peši či električkou. Nemám problém, že by mi Nelka niekde či už v aute alebo v elektičke neposlúchala, pretože sa vždy celú cestu rozprávame, vysvetľujem jej kam ideme, čo tam uvidíme alebo aj spievam.
Keď nás nezastihne dážď, ako sa nám to stalo na Devíne, kde som zmokla do nitky väčšinou sme vonku od poobedia až do večera.
Po tom, ako sa 20x spotím tlačením kočíka do kopcov si rozložíme deku a spravíme piknik, keď už zjeme všetko čo sme si zobrali, pokračujeme ďalej.
Nelka je väčšinou v kočíku spokojná a sedí až do kým ju nevyberiem. A ak náhodou nie, prichádzajú na rad keksíky a bublifuk.
No a keď po niekoľkých hodinách prestávam vládať hľadáme ihrisko. Ešteže tie sú všade. Hračky so sebou síce neťaháme, poradíme si aj bez nich.
A kam chodíme najradšej? Na tie klasické výlety, ktoré vidíte na mojom profile. Hrady, príroda, mesto, kúpaliská či Zlaté piesky. Všade, kde môžme spoznávať nové veci a miesta.
Domov prídeme okolo 7 večer, dám prať všetko, čo sme mali na sebe lebo vždy prídeme domov ako dve prasiatka a ideme spolu do sprchy. V sprche sme asi pol hodinu, z čoho asi 25 minút robíme fontánu pre Zuzanu, toto ju ako inak naučil môj muž :D a za zvyšných 5 sme namydlené, v uterákoch vonku.
Večeru opäť pripravujeme spolu. Nelka má najradšej krupicu tak, ako jej tatinko. Maminka bohužiaľ iba zeleninu, ale každopádne vždy dúfam, že ju Nelka nespapá celú...
Z celého dňa si necítim nohy ale Nelka stále nemá dosť a robí si z gauča trampolínu. Ja krútim hlavou a premýšľam nad tým, či ráno pila svoj čaj a nie moju kávu.
Je 21.00 a ešte stále nemá dosť. Umývame si zúbky a každých 5 minút smeruje na Nelku moja otravná otázka, či ideme spinka s negatívnou odpoveďou. Veď predsa má už všetkých doma a musí ukázať čo sa nové naučila. Ústa sa jej nezavrú. No po chvíľke začínam vidieť že je už unavená a ideme spinkať.
Aj keď som príšerne unavená, nejdem spať a užívam si ticho, vyložené nohy a občas pohár vína s mužom. A opäť premýšľam nad tým, aký program si spravíme zajtra.
Snažím sa nám každý deň vymyslieť zaujímavý program aby sme z toho krásneho leta vyťažili čo najviac. A keďže sme väčšinou samé, tak Vám opíšem dni, kedy sme len my dve, aj keď si nesmierne užívame aj dni s našim tatinkom, ktorého Nelka neskutočne žerie.
Takže pokúsim sa Vám tu trochu opísať našu každodennú rutinu ktorá je vlastne každý deň niečim výnimočná.
Vďaka bohu za to, že Nelka vstáva už okolo 9-10 doobeda a tak sa krásne vyspíme aj keď ešte stále v noci dojčím.Hneď ako vstaneme, po rannej hygiene prichádzajú na rad raňajky. U nás je to zvyčajne obľúbená ovsená kaša, krorú máme takmer každý deň s čajíkom/kávou. Nelka si povyberá hračky a ja začínam upratovať. Hneď ako upracem, pridám sa k Nelke a vymýšľam jej rôzne hry.
Kreslíme si, staviame drevené kocky, lego, čítame rozprávky, tancujeme detské tance ako hlava, ramená... či kolo kolo mlynské.
Učíme sa tvary, kresliť kolo a najmä rozprávať.
Rozprávanie nám ide krásne a ja verím, že je to tým, že Nelke neustále všetko vysvetľujem. Hoci aj na prechádzke či pri rozprávke. Vďaka tomu vie vymenovať naozaj nespočetne veľa zvierat, vie povedať čo si prosí piť, jesť, vie povedať čo si chce obliecť, kam chce ísť, vie menom pomenovať všetky zvieratká v našom okolí, členov rodiny, ako sa všetci voláme menom, vie pomenovať činnosti a veľa ďalších vecí.
Je úplne normálne keď iné detičky v jej veku ešte nerozprávajú a určite sú zase šikovnejšie v iných oblastiach.
Nám ide toto a iné veci nám zas možno idú menej než vašim deťom. No na otázku, ako sa to naučila všetkým odpovedám, že jednoducho. Rozprávať sa dieťa naučí rozprávaním.
Keď Nelku prestanú baviť hry, prichádza na rad varenie, pri ktorom mi vždy rada pomáha. Receptíky Vám občas hodím do instastory tak asi viete, čo sa u nás zvyčajne varí. Väčšinou je to zeleninka na všetky spôsoby, dva krát do týždňa máme mäsko, kaše a polievky.
Vždy, keď varíme, nakrájam Nelke ovocie alebo zeleninku a popri varení ju spolu papáme. Momentálne u nás najviac letia jablká, paprika, mrkva, rajčinky, cibuľka a šalát. Toto papá ako desiatu alebo olovrant každý deň. Sem tam si vypýta vajíčko alebo syr.
Ak by niekoho zaujímalo ako to robím, že Nelka spapá toľko zdravého jedla denne. Tak je to asi tým, že to vidí u nás doma. Taktiež je to asi tým, že jej dávam na výber. Vždy keď ideme papať, idem s ňou do chladničky kde si vyberie čo chce papať a tým, že nič nezdravé v chladničke nemáme, vyberie si zeleninku alebo skrátka to, čo vidí- vajíčko, syr, šunku, zeleninu, ovocie... (Čokoládu máme tiež, ale schovanú).
Okolo 12.00-13.00 máme obedík hotový.
Nelka sa sama s mojou pomocou napapá a ide spinkať.
Ja si zatiaľ spravím druhú kávu, upracem hračky, riady, vyvesím práčku a oblečiem sa.
Keď je po cca hodinke vyspinkaná, zbalíme si tašku, hlavne jedlo, pitie, nejaké keksíky a deku a ideme von.
Zvyčajne mám dopredu naplánované kam ideme a máme veľkú výhodu že máme k dispozícii auto, takže možností máme naozaj veľa.
Ale často chodíme peši či električkou. Nemám problém, že by mi Nelka niekde či už v aute alebo v elektičke neposlúchala, pretože sa vždy celú cestu rozprávame, vysvetľujem jej kam ideme, čo tam uvidíme alebo aj spievam.
Keď nás nezastihne dážď, ako sa nám to stalo na Devíne, kde som zmokla do nitky väčšinou sme vonku od poobedia až do večera.
Po tom, ako sa 20x spotím tlačením kočíka do kopcov si rozložíme deku a spravíme piknik, keď už zjeme všetko čo sme si zobrali, pokračujeme ďalej.
Nelka je väčšinou v kočíku spokojná a sedí až do kým ju nevyberiem. A ak náhodou nie, prichádzajú na rad keksíky a bublifuk.
No a keď po niekoľkých hodinách prestávam vládať hľadáme ihrisko. Ešteže tie sú všade. Hračky so sebou síce neťaháme, poradíme si aj bez nich.
A kam chodíme najradšej? Na tie klasické výlety, ktoré vidíte na mojom profile. Hrady, príroda, mesto, kúpaliská či Zlaté piesky. Všade, kde môžme spoznávať nové veci a miesta.
Domov prídeme okolo 7 večer, dám prať všetko, čo sme mali na sebe lebo vždy prídeme domov ako dve prasiatka a ideme spolu do sprchy. V sprche sme asi pol hodinu, z čoho asi 25 minút robíme fontánu pre Zuzanu, toto ju ako inak naučil môj muž :D a za zvyšných 5 sme namydlené, v uterákoch vonku.
Večeru opäť pripravujeme spolu. Nelka má najradšej krupicu tak, ako jej tatinko. Maminka bohužiaľ iba zeleninu, ale každopádne vždy dúfam, že ju Nelka nespapá celú...
Z celého dňa si necítim nohy ale Nelka stále nemá dosť a robí si z gauča trampolínu. Ja krútim hlavou a premýšľam nad tým, či ráno pila svoj čaj a nie moju kávu.
Je 21.00 a ešte stále nemá dosť. Umývame si zúbky a každých 5 minút smeruje na Nelku moja otravná otázka, či ideme spinka s negatívnou odpoveďou. Veď predsa má už všetkých doma a musí ukázať čo sa nové naučila. Ústa sa jej nezavrú. No po chvíľke začínam vidieť že je už unavená a ideme spinkať.
Aj keď som príšerne unavená, nejdem spať a užívam si ticho, vyložené nohy a občas pohár vína s mužom. A opäť premýšľam nad tým, aký program si spravíme zajtra.
Komentáre