Láskavá výchova/2

Zamýšľate sa niekedy nad výchovou? Nad tým, akým smerom ju vediete a či ten smer je správny? Dokážete si priznať chybu a hovoriť s manželom nahlas na túto tému? Dokážete nájsť kompromis? 

Venujte svojim deťom hodinu denne čistého rozhovoru.

Rozprávajte sa o čomkoľvek a nechajte viesť dialóg dieťa. Je nesmierne upokojujúce a oslobodzujúce sa na chvíľu preniesť do detského sveta. My s Nely to aplikujeme do nášho života asi odkedy začala rozprávať vždy keď sme vonku. Máme vtedy čas, nič nás nerozptyľuje a venujeme si 100% pozornosť. A toto je ten správny čas na podporu fantázie, pretože vonku je nekonečno možností.

Verte v nich.

Deti toho dokážu oveľa viac, ako sme si sami schopní pripustiť. Jediné čo potrebujú je naša dôvera v nich a povzbudenie. Slová typu toto nerob, toto nezvládneš, toto ešte nevieš, toto je náročné nepatria do detského sveta (pokiaľ nejde o sekery, horúcu vodu, čistiace prostriedky atď). Dovoľte im skúšať, skúmať a učiť sa všetko, o čo prejavia sami záujem. 

Neaplikujme do výchovy staré vzorce.

Deti by nemali mať strach z nás, dospelých. Zabudnime na staré vzorce, neaplikujme ich do našej výchovy, nepoužívajme vyhrážky, nestrašme deti a nežime ako nadradení. Žime s deťmi v jednej línii, vychovávajme tak, ako to cítime a neberme si príklad zo zaužívaných vzorcov. Nepotrebujeme ich.

Dovoľme deťom byť autentické.

Deti by mali byť autentické, robiť to, čo v danej chvíli cítia. Nebojme sa, keď naše deti nerobia presne to, čo od nich vyžadujeme. To, čo od nich očakávame. Naopak, neočakávajme, nediktujme, nelinkujme deťom to, čo majú robiť, kedy majú čo povedať alebo kedy majú byť ticho. Toto do detského sveta nepatrí.

Dovoľme im aj sebe prejaviť svoje emócie. Nie sme stroje. 

Nemali by sme sa hanbiť za svoje emócie. Naopak, musíme ich prijať. Nie sme dokonalí, dokonalosť neexistuje, dôležité je uvedomovať si svoje negatíva, prijať ich a pracovať na nich a to, treba učiť aj deti. Výbuchy zlosti či hnev sú v istej miere v poriadku. Deti sa ešte len učia spracúvať svoje emócie, sú na svete len krátku dobu na to, aby to vedeli tak, ako my. Oni emócie nepotláčajú a ak by to robili, bola by to veľká chyba. Viem, že veľa krát to príde v nevhodnú chvíľu v tej najnevhodnejšej spoločnosti a preto, je dôležité pracovať na tom s deťmi doma (bez divákov). Vysvetliť, že je v poriadku ak sa dieťa hnevá (pretože mu práve nedáte čokoládu, nekúpite hračku alebo sa ponáhľate a nestíhate ihrisko). Vysvetlite, že chápete jeho hnev, že mu rozumiete. Ja Nelke vždy poviem túto vetu: "Nely nemôžem ti to teraz kúpiť, ale hneď ako budem môcť to pôjdeme spolu kúpiť. Nechcem sa hnevať, veď sme najlepšie kamošky a tie sa predsa vždy dohodnú". Alebo "Nely ešte si neobedovala, teraz ti bohužiaľ čokoládku dať nemôžem ale poobede si dáme spolu, čo ty na to?" 

Naše deti si lásku nemusia zaslúžiť. Potrebujú ju cítiť a dostávať bezpodmienečne. 

To znamená, že nemusia spraviť absolútne nič a musia mať aj napriek tomu pocit, že sú milované. Nie za upratanú izbu, nie až keď sa budú dobre učiť, alebo keď nakreslia krásny obrázok... Pretože prídu do prvých vzťahov a budú mať pocit, najmä dievčatá, že pre lásku budú musieť niečo robiť aby ju dostali, alebo si ju zaslúžili. Nie, nie a ešte raz nie! Lásku, či už od rodičov, alebo mužov si nemusíme zaslúžiť, nemusíme pre to, aby sme ju dostali robiť nič. Pretože lásku si zaslúži každý jeden z nás, každý kto je ochotný ju dávať. 

 

Ja sama na tomto všetkom pracujem a snažím sa toto všetko pomaly a postupne aplikovať do našej láskavej výchovy. Je v poriadku robiť chyby, ale čo je dôležitejšie, vedieť si ich priznať. Nahlas o nich hovoriť a snažiť sa na nich pracovať a to vo všetkých našich vzťahoch, nie len tých k deťom.

Verím, že sa Vám môj druhý článok na tému Láskavá výchova páčil a možno sa inšpirujete čo i len v jednom bode. Budem vďačná za každé zdieľanie či reakciu. 

S pozdravom Naty, Nely a Sári.