Nelkin problém s kakaním tkvel v našej výchove a ak máte rovnaký problém skúste sa zamyslieť či nemôže byť chyba vo vás a či nemá vaše dieťa úzkosť ktorá pramení z domáceho prostredia. Občas, vo vedomí, že robíte pre svoje dieťa všetko správne a čo najviac sa stane, že neodhadnete hranicu, kedy sú veci príliš... Máte príliš veľký strach. Príliš upozorňujete. Príliš chválite. Príliš...... To slovo je príšerné. Pretože proste príliš milujeme svoje deti a za vidinou správnej výchovy, krásnych vzťahov a veľkej lásky niekde pochybíte a detský rozum si to nevyhodnotí tak, ako by sme my dospelí chceli.  Naše príliš bolo takmer vo všetkom. Nelku sme sa príliš snažili učiť čistote, poriadkumilovnosti, boli sme príliš opatrní a chceli sme, aby podávala výkony ktorými sme ju nevedomky zraňovali. Všetko sme to však robili vo viere, že to robíme správne,  že z nej rastie jedno šikovné, múdre a najmä šťastné dievčatko. Ona však dostala pocit, že musí podávať skvelé výkony, aby sa nám zavďačila. Musí

Milujeme výlety a preto som sa rozhodla napísať Vám článok a podeliť sa o detaily našich výletov. Rada Vám popíšem, kde sa nám páčilo a kde sme v poslednej dobe boli. Podelím sa s Vami o pekné miesta, aby ste ich mohli navštíviť so svojimi blízkymi aj vy. :) Ak sa Vám tento typ článkov bude páčiť, spravím z nich sériu. S výletmi totiž nekončíme a máme v pláne pozrieť sa aj kúsok ďalej a objaviť krásy nášho milovaného Slovenska. Devín. Je to nádherná časť a odvrátená strana Bratislavy. Čistá príroda v podobe Sandbergu a pamiatky ktoré ocenia najmä dospelí ale verím, že na svoje si prídu aj deti. Zrúcanina hradu Devín  Pod zrúcaninou sa dá spraviť krásna prechádzka s výhľadom na Dunaj do ktorého sa vlieva rieka Morava. Sú tu stánky so suvenírmi, bufety kde sa dá občerstviť, zmrzlina a staršie detské ihrisko. Na hrad sa dostanete po cca 10 minútach chôdze do mierneho kopca. V lete stretnete po ceste aj kozy či ovce a čakajú Vás prekrásne výhľady a kus histórie. Na hrad sa dost

Nedávno mi prišla reakcia od vás, že by ste chceli u mňa na profile/blogu vidieť viac z mojej výchovy a mňa to úprimne prekvapilo a prvé čo má napadlo bolo, že či som tá správna osoba na to, aby som radila o výchove. Ale hneď, ako som sa hlbšie zamyslela pochopila som, že asi tou správnou osobou som... tak trochu...  a viete prečo?  Boli sme tento rok na dovolenke a jeden náš rodinný známy, či skôr rodina z manželovej strany, otec jedného milého chalana sa ma raz na pláži spýtal, akú knihu o výchove som čítala. Zostala som zarazená a nechápala som, o čom hovori. Vravím mu žiadnu... Vraj odkiaľ som prišla na túto výchovu, ktorú má Nelka... Toľko na úvod... “Netreba čítať veľké kníhy, stačí mat veľké srdce.” Ja sa nepovažujem ani z ďaleka za dokonalú super matku. Superhrdinku, ktorá vždy všetko zvláda a môže byť 24/7 príkladom ostatným. Aj ja si potrebujem dať občas večer pohár vína, byť sama zatvorená v kúpeľni aj napriek tomu, že manželovi deti pl

Píše sa tretí október a je jedna hodina poobede. S manželom a taškami prichádzame do pôrodnice v Ružinove v Bratislave. Môj doktor nemá službu a mňa hospitalizovali na pôrodnícke oddelenie, na izbu s mamičkou Kristínou a jej chlapčekom. Celý ten večer som premýšľala a nemohla zaspať. V hlave som mala milión myšlienok a všetky smerovali na Nelku a Sárku. Mala som obrovský strach a cítila som veľký smútok. Hormóny?? Radšej hoďme vinu na ne! Ak by som Kristínu nemala na izbe, isto by som revala až do rána. Hormóny! Je ráno. 4 október. Hneď ako som vstala, išla som do sprchy a prepadla ma veľká túžba. Vedela som, že dnes je ten deň, kedy sa mi narodí moje vytúžené dievčatko. Mala som radosť a bola som šťastná. Nevedela som sa už dočkať toho momentu, kedy si k nej privoniam.  Keďže v nemocniciach sa vstáva naozaj zavčasu, prišlo mi to ako večnosť. Nevedela som, kedy presne budem rodiť, až kým nezaklopala sestrička.  Vraví mi, že okolo 10 mám byť nachystaná. Okamžite volám man